Naše zdravie a tepová frekvencia

FitnessHealthFactory
6402 Array ( ) Array ( [0] => WP_Term Object ( [term_id] => 66 [name] => Fitness [slug] => fitness [term_group] => 0 [term_taxonomy_id] => 66 [taxonomy] => category [description] => [parent] => 0 [count] => 28 [filter] => raw [cat_ID] => 66 [category_count] => 28 [category_description] => [cat_name] => Fitness [category_nicename] => fitness [category_parent] => 0 ) [1] => WP_Term Object ( [term_id] => 92 [name] => HealthFactory [slug] => healthfactory [term_group] => 0 [term_taxonomy_id] => 92 [taxonomy] => category [description] => [parent] => 0 [count] => 161 [filter] => raw [cat_ID] => 92 [category_count] => 161 [category_description] => [cat_name] => HealthFactory [category_nicename] => healthfactory [category_parent] => 0 ) )

V posledných rokoch, ten kto nemá múdre hodinky, ktoré mu zmerajú počas tréningu „tepovku,“ akoby neexistoval. Málokto ale už vie, čo a prečo si ju vlastne merajú, tak sa na to pozrieme bližšie v nasledujúcom článku.

Tepová frekvencia je jedným z ukazovateľov zmien v krvnom obehu, ku ktorým dochádza pri pohybovej činnosti. Vplyvom svalovej práce pri tréningu meníme náš dýchací a obehový systém. Pomocou merania tepu tak môžeme ľahko kontrolovať, aký má pre nás tréning vlastne efekt. Kľudové hodnoty sa pohybujú u dospelých okolo 70 tepov za minútu. Maximálne hodnoty môžu dosahovať cez 200 tepov za minútu. Zvýšené tepovky charakterizujú intenzitu zaťaženia a k východiskovým hodnotám sa vracajú pri ukľudnení. Čím rýchlejší je tento návrat, tým sme zdatnejší. Jednoduchým príkladom z bežného života je napríklad obyčajná chôdza do schodov, pri ktorej sa niektorý jedinec zadýcha a tepová frekvencia sa mu zvýši, zatiaľ čo ich niekto vybehne „akoby nič“. Cieľom tréningu všeobecne je znížiť kľudovú frekvenciu čo najviac. Len tak pre zaujímavosť – medzi športovcom a nešportovcom môže byť rozdiel v kľudovej srdcovej frekvencii až 40 tepov/min.

Ďalšie pojmy, s ktorými sa v súvislosti s tepovou frekvenciou a tréningom stretneme je aeróbna a anaeróbna zóna (áno, súvisí so starým známym „aerobikom“). Aeróbna zóna je vymedzená individuálnou tepovou frekvenciou, ktorú nám ukazujú hodinky, ak ich ale nemáte, viete si ju ľahko vypočítať nasledujúcim vzorcom: TF (tepová frekvencia) = (220 – vek) x 0,6 (spodná hranica TF) a (220 – vek) x 0,8 (horná hranica TF). Aeróbne cvičenie je potom také, pri ktorom metabolické procesy vo svaloch prebiehajú prevažne za prístupu kyslíka a zo svalov sa tak vznikajúci laktát môže priebežne odplavovať. To znie trochu odborne, pre náš tréning je ale dôležité, že pokiaľ sa budeme v aeróbnej zóne pohybovať dlhšiu dobu (viac ako 30 minút), bude naše telo brať energiu z tukových zásob, čo je dobré vedieť, pokiaľ  je cieľom tréningu redukovať hmotnosť. Pokiaľ naopak aeróbny prah prekročíme, dostaneme sa do zóny anaeróbnej (zjednodušene povedané, je to tá chvíľa, kedy nemôžeme lapiť dych).

Striedanie rôznych tepových frekvencií využívame hlavne v intervalovom tréningu, ktorý je pre náš kardiovaskulárny a dýchací systém bez preháňania to najlepšie, čo pre seba v tomto ohľade môžeme urobiť. Posilníme srdce a pľúca, naštartujeme metabolizmus a po pár lekciách sa vďaka tomu nebudeme zadýchavať ani do tých schodov. Aspoň krátky intervalový tréning by teda mal byť každou súčasťou návštevy fitka. 


A čo vy? Zvýši sa Vám tepová frekvencia počas tréningu?

Autor Pavla Kocourková

6400 Array ( [sautor] => pavla-kocourkova ) Array ( )