Klesá obsah vitamínov a minerálov v potravinách?

HealthFactoryStrava
8225 Array ( ) Array ( [0] => WP_Term Object ( [term_id] => 92 [name] => HealthFactory [slug] => healthfactory [term_group] => 0 [term_taxonomy_id] => 92 [taxonomy] => category [description] => [parent] => 0 [count] => 124 [filter] => raw [cat_ID] => 92 [category_count] => 124 [category_description] => [cat_name] => HealthFactory [category_nicename] => healthfactory [category_parent] => 0 ) [1] => WP_Term Object ( [term_id] => 90 [name] => Strava [slug] => strava [term_group] => 0 [term_taxonomy_id] => 90 [taxonomy] => category [description] => [parent] => 0 [count] => 27 [filter] => raw [cat_ID] => 90 [category_count] => 27 [category_description] => [cat_name] => Strava [category_nicename] => strava [category_parent] => 0 ) )

Zo všetkých strán počúvame mantru o tom, že jedlo prestáva obsahovať čokoľvek výživné. Naozaj máme jesť osemkrát toľko ovocia, aby sme do seba dostali aspoň trocha toho zdravíčka? Alebo sa obsah vitamínov a minerálov v potravinách zas tak dramaticky nezmenil?

Možno ste už tiež videli nejakú tú infografiku s farebnými ilustráciami ovocia a varovaním ohľadom obsahu živín. Naznačujú napríklad, že dnes musíme zjesť až smiešne veľkú dávku ôsmich pomarančov miesto jedného, aby sme do seba dostali rovnako mikroživín ako pred päťdesiatimi rokmi. Alebo že obsah železa v jablkách klesol tak drasticky, že namiesto jedného ich musíme zjesť rovno dvadsaťšesť.

Naozaj je pôda vyčerpaná?

Internet je plný štúdií, ktoré tvrdia, že živiny v pôde sú vyčerpané. Oháňajú sa nimi aj Scientific American. Nedostatok vitamínov a minerálov v zemine sa podľa nich tiež premieta do našej stravy. Potom je ale potrebná nezávislá metaanalýza publikovaná v Journal of Food Composition and Analysis, ktorá tieto novodobé mýty zmierňuje.

Jej autor a odborník na výživu Robin James Marles poukazuje na to, že výpočty nie sú také jednoduché, ako sa môže zdať. Už kvôli obrovským prirodzeným odchýlkam v rámci rôznych druhoch ovocia, zeleniny alebo obilnín. Naviac podľa neho niektoré štúdie ukazujú malý pokles v obsahu niektorých prvkov, iné naopak rast (údajne vďaka hnojeniu) a ďalšie zasa, že je to stále rovnaké.

Dokonca sa ani nepreukázal rozdiel v obsahu minerálov pri rastlinách hnojených chemicky a tých, ktoré sa hnoja bio hnojom. Citeľnejší rozdiel v obsahu živín je potom skôr spôsobený iným typom rastlín. Moderné trpaslíčie odrody majú v sebe viac vody a škrobu. Majú síce väčšiu úrodu, ale zároveň sa v nich mikronutrienty mierne „nariedia“.

Môže za to i CO2. Čože? Už zase?

Zdá sa byť nezmysel, že viac oxidu uhličitého v atmosfére by mohlo rastlinám ublížiť. Je to predsa jedna z hlavných zložiek, ktoré používajú k rastu. Ukázalo sa však, že príliš mnoho CO2 je pre rastliny podobne nezdravé ako príliš veľa cukru pre človeka. CO2 totiž rastliny „napumpuje“ a mikronutrienty sa tým zasa nariedia.

Celkový počet živín môže byť rovnaký, ale vo väčšej rastline je ich „na kilo hmoty“ menej. Teória hovorí až o 8% zmene v pomere sacharidov k minerálom. Rastlinná strava sa s trochou nadsádzky stáva nezdravým jedlom. Zbytok toho, čím sú rastliny napumpované, sú totiž práve tie sacharidy. Dobré vedieť, pokiaľ zrovna prechádzate na vegánsku diétu.

Chémia a chladené jedlo

Pohodlná priemyselná výroba je založená na kombinácii chemických hnojív a herbicídov. To je spôsob, ako pestovať lacno. Lenže súčasne intuitívne cítime, že jedlo dnes už nemá vôňu a chuť. Ovocie a zelenina nedozrievajú na slnku, ale žnú sa nezrelé. A to sa prejavuje na obsahu živín. Samotná logistika a kult chladených potravín z druhého konca sveta tak na kvalite uberá oveľa viac ako problém s pôdou alebo oxid uhličitý.

Obsah vitamínov a minerálov v potravinách je na maxime presne vo chvíli, kedy sa zožne. Potom to už len klesá. Napríklad špenát za týždeň pri izbovej teplote stratí 100 % vitamínu C. Pokiaľ je skladovaný pri teplote 20 °C, stráca 75 %. Je to preto, že jeho listy sú veľmi tenké a rýchlo tak podliehajú oxidácii, čiže skaze. Na druhej strane rebríčka je mrkva, ktorá prichádza len o 27 % vitamínu C. V zrovnaní s tým potom percentá spojené s údajným vyčerpaním pôdy strácajú na naliehavosti.

Takže čo pre seba môžeme urobiť?

Dosť strašenia. Rozhodne nemusíte prestať jesť ovocie a zeleninu, ale ani ich do seba nemusíte ládovať po kilách, ako radia tie infografiky zmienené na začiatku článku. Dôležitý je spôsob skladovania, žatva ešte pred dozretím a výber odrôd. Toto sú veci, ktoré síce úplne neovplyvníme, ale aspoň máme ten luxus, že si môžeme vybrať, čo kupujeme. Ideálne sezónne a lokálne potraviny – to je to hlavné. Vitamínovú matematiku potom môžeme nechať stranou.

Okrem stravy nezabudnite na pohyb

Pokles kvality potravín kvôli zničenému prostrediu je síce lákavá mediálna skratka, ale dnešného človeka viac ohrozuje prejedanie, jedálniček, v ktorom prevažujú priemyselne spracované jedlá alebo sedavý životný štýl. A úplne najdôležitejšie je dbať na svoje zdravie a prevenciu celkovo. Jesť pestro, pravidelne cvičiť, posilňovať imunitu. Čím skôr začnete, tým lepšie zvládnete každú ďalšiu zimu.

Autor Form Factory

3066 Array ( [sautor] => form-factory ) Array ( )

Fitness kluby Lamač a Nivy

Spoločnosť Form Factory patrí medzi významných poskytovateľov fitness služieb a zdravého životného štýlu. Na Slovensku Form Factory prevádzkuje 2 kluby, nachádzajúce sa v OC Galéria Lamač a Centrum Nivy. Vo Form Factory sa zameriavame na to, aby sme vám ponúkli nové, jedinečné programy, v rátane svetovo obľúbených programov Les Mills, vďaka ktorým bude pre vás cvičenie zábavné, náročné, a predovšetkým účinné. Pre vašu relaxáciu je v kluboch k dispozícii aj sauna. Naši tréneri a lektori sú si vedomí toho, že kľúčom k úspechu sú nielen skúsenosti, ktoré vám môžu ponúknuť, ale taktiež správna atmosféra. Vďaka nej vás budú motivovať k dosiahnutiu ešte lepších výsledkov. Naším cieľom je, aby sa u nás každý z vás cítil dobre a aby sme mohli maximálne vyhovieť všetkým vašim potrebám.